Na Valentína to budú presne štyri roky, odkedy staromestskí poslanci schválili zámer vybudovania Domovu sociálnych služieb. V ňom by naši starkí a starké mohli dôstojne a pod zdravotným dozorom prežiť jeseň života. Keďže Staré mesto má vo svojej správe aj územie Železnej studienky, je len logické, že sme sa rozhodli, že na nami spravovanom mestskom pozemku, na ulici K železnej studienke. Dostatok zelene, pokoj, žiaden domov pre seniorov v strede betónového sídliska. Sama by som si tam rovno išla podať žiadosť…
Už 4 (slovom ŠTYRI) roky čaká úrad Starého mesta na súhlasné stanovisko z magistrátu k nami prijatému územnému rozhodnutiu. Štyri roky. Už sme mohli ubytovávať prvých seniorov, ktorí by sa už nemuseli doma sami trápiť, ale trávili by dni s vrstovníkmi a najmä s neustálym zdravotným dozorom, s pravidelnou stravou a v čistom peknom novom Domove sociálnych služieb.
Máme vysúťaženú projektovú dokumentáciu, máme za sebou náročné rokovania s Krajským pamiatkovým úradom a nekonečné ťahanice s magistrátom hlavného mesta.
Otázkou ostáva, o čo ide. O čo ide pán primátor?
Oficiálnymi výhovorkami je počet stromov, úzka cesta, priveľa parkovacích miest… chápem, vážení úradníci kancelárie Hlavnej architektky, že asi nemáte momentálne rodičov, ktorí by tieto služby potrebovali. Asi Vás nedostatok dôstojných miest pre seniorov netrápi. Rozumiem.
Nás, staromestských poslancov, práve naopak, trápi, kde budú naši obyvatelia žiť na starobu. Trápi nás, ako zástupcov mestskej časti s najvyšším počtom seniorov, že množstvo ovdovelých či osamotených dôchodcov občas zabudne užiť lieky či sa najesť.
Ja viem, vážený pán Nesrovnal, vy takých ľudí nevidíte. Oni nechodia z hradného vŕšku na primaciálne námestie autom so šoférom. Takí ľudia sa nekorzujú. Takí ľudia nechodia otvárať bály.
Naši seniori živoria.
Oni to nedávajú tak dobre ako vy.